Novovek
S nástupom novoveku sa situácia obrátila. V období baroka sa mačky stali ozdobami salónov. S postupom času sa však stala príliš „obyčajnou“ a začalo sa s jej šľachtením. V 17. storočí sa do Európy dostala informácia o ušľachtilých mačkách chovaných v perzskej provincii Chorásán. Zo začiatku boli všetky dlhosrsté mačky nazývané ankarskými podľa hlavného mesta Turecka.
V 20. storočí sa mačka stala zaujímavou pre medicínu
a vedci ju skúmali z rôznych aspektov (fyziológia, psychológia, genetika). V
60. tych rokoch 20. storočia prebehol etologický
výskum ako divých, tak aj domácich mačiek. Od rokov deväťdesiatych patrí mačka
medzi najrozšírenejšie domáce zvieratá sveta. Pod vplyvom historického vývoja
majú však najmä ľudia žijúci v západných krajinách rozpoltený vzťah k mačkám.
Veľa ľudí je napríklad presvedčených, že keď im čierna mačka prebehne cez
cestu, prinesie im to nešťastie. Systematický chov mačiek existuje v Európe približne 150 rokov. Prvá výstava mačiek na svete sa konala v Londýne
v roku 1871.
Bolo na nej možné vidieť aj niekoľko siamských mačiek, ktoré boli v tej dobe dovezené do Európy.
Chovatelia a milovníci mačiek sa začali združovať do rôznych spolkov, aby si
vymieňali skúsenosti, usporadúvali výstavy, vydávali rodokmene, viedli plemenné knihy a určovali znaky plemien. Dnes
existuje celý rad organizácií chovateľov mačiek. V Európe je najznámejšia FIFe (Fédération
Internationale Féline).